O chorobe Hemileia vastatrix sme si už čo – to povedali v predchádzajúcom článku.  Avšak ako táto choroba vlastne v skutočnosti ničí kávovníky? Ako proti nej bojovať? Na všetky tieto otázky sa vám pokúsime dať odpoveď. Kávovníková hrdza sa prvý krát významne prejavila na Srí Lanke v roku 1868, kde závažným spôsobom ovplyvnila produkciu kávovníkového zrna a spôsobila nenávratné poškodenie tamojšej produkcie. 

Prvý krát túto chorobu popísali a pomenovali Berkley a Broom vo svojej knihe “Gardeners Chronicle”, ktorá vyšla v novembri roku 1869. V súvislosti so Srí Lankou je potrebné pripomenúť, že tamojšia produkcia kávovníkového zrna bola prakticky úplne zničená a obyvatelia tohto ostrova prešli na alternatívny zdroj obživy, na dnes veľmi obľúbený cejlónsky čaj. Avšak aj v dnešnej dobe sú na Srí Lanke oblasti, kde sa kávovník pestuje.

Prvé prejavy hrdze kávovníkových listov

Z pohľadu ekonomiky je kávovníková hrdza najviac ekonomicky dôležité ochorenie kávovníkov vo svete. Káva a kávovníkové zrno je najdôležitejší poľnohospodársky produkt v medzinárodnom obchode. Dokonca aj malé zníženie výnosov z kávovníkového zrna alebo mierny nárast výrobných nákladov spôsobené hrdzou má obrovský dopad na producentov, podporné služby, a dokonca aj na bankové systémy v tých krajinách, ktorých ekonomiky sú úplne závislé na vývoze tejto komodity.

V auguste 2012 sa na Thomasovej farme v Mexiku prudko rozšírila hrdza kávovníkového listu, čo spôsobilo veľké, priam devastačné škody na kávovníkoch. On sa, ale nevzdal a začal hľadať spôsoby, ako tento problém vyriešiť. Thomas len s nevôľou a bezmocnosťou začal sledovať, ako jeho kávovníky postupne strácajú listy a zostávajú úplne bez listov. Na obrázku nižšie je kávovník po zasiahnutí kávovníkovej hrdze.

Ako sme už uviedli, Thomas začal hľadať spôsoby, ako celý tento problém vyriešiť. Jedinou cestou pre záchranu farmy bola fungicídna kontrola a hľadanie nových kultivarov, ktoré budú odolné voči hrdzi kávovníkového listu. Náročná práca však priniesla svoje ovocie a už po dvoch rokoch si mohol tento farmár vydýchnuť a povedať si, že Finca Hamburgo je z väčšej časti zachránená. Avšak cesta, ktorú podstúpil bola, nie len fyzicky, psychicky, ale aj finančne veľmi náročná.

Kávovníková hrdza – drahý boj o prežitie kávovníkov

Celkovú investíciu Thomasa do obnovy kávovníkov a tak produkcie celej plantáže môžeme rozložiť do troch rokov. V roku 2013 investoval do obnovy a boju proti kávovníkovej hrdzi 1 milión amerických dolárov. V roku 2014 600 000 amerických dolárov a v roku 2015 investuje ďalších 200 000 amerických dolárov. Je to neuveriteľné množstvo peňazí, bez ktorých však nemožno zachrániť produkciu.

Avšak otázkou zostáva, či tento výnimočný farmár dokáže so svojou produkciou, ktorú vo veľkej miere predáva cez DIRECT TRADE, pokryť všetky náklady na záchranu svojej farmy a jej ďalší rozvoj. Ostáva len pevne veriť, že filozofia jeho farmy ako aj jeho odberateľov zvládne vyriešiť všetky problémy, ktoré ho čakajú v budúcnosti.

Thomas Edelmann sa dlho boril s ďalším problémom, a to cenou kávovníkového zrna na svetových trhoch. “Výrobná cena” kávovníkového zrna je ďaleko vyššia, ako na burze s touto komoditou. Preto je pre Thomasa, ale aj iných farmárov, ktorí k svojmu remeslu pristupujú ako k poslaniu, priniesť ľuďom to najkvalitnejšie z ich produkcie, dôležité hľadať cesty, ktoré im zabezpečia dlhodobo stabilnú cenu ich produktov. To zabezpečí, nie len trvalú udržatelnosť produkcie, ale aj zvyšovanie jej kvality. Preto dávnejšie pristúpil na spôsob “DIRECT TRADE”, ktorým predáva kávovníkové zrno priamo odberateľom a nie priekupníkom.

Káva ako jedinečný produkt

Neúprosná irónia v kávovom priemysle je, že veľká väčšina z tých, ktorí sa s chuťou a záujmom starajú o túto opakovanú ťažkú prácu v najkrajších častiach sveta, s krásnymi vrcholkami hôr ako pozadím v raji, kde teplota neklesne pod 21 °C a nevystúpi nad 27 °C, majú v priemere jeden americký dolár z každej libry zozbieraného kávovníkového zrna.

Masy ľudí v krajinách, ktoré najviac produkujú kávovníkové zrno, žijú v najväčšej chudobe. Kávovníkom a produkcii kávovníkového zrna venovali svoje životy, aby toto mohlo skončiť na raňajkových stoloch, v kanceláriách a v elegantných baroch po USA, Európe či Japonsku, kde bežní spotrebitelia s každodennou rutinou podhodia sumu odpovedajúcu  trom librám zozbieraného kávovníkového zrna za jednu šálku kávy.

Je načase začať chápať kávovníkové zrno a kávu samotnú ako špeciálny produkt. Pestovanie a produkcia podlieha zložitým procesom, ktoré vykonáva nespočetné množstvo ľudí. Títo ľudia každodenne tvrdo pracujú, aby sme mohli mať na stole náš obľúbený nápoj. Avšak dopady našich rozhodnutí piť kávu, ktorá svojou kvalitou nezodpovedá samotnému produktu, môžu celý kávový biznis priniesť na pokraj zániku.

Nebojme sa však o kvalitnú kávu a o produkciu kvalitného kávovníkového zrna. Všetko chce len čas a prostriedky na boj s problémami, ktoré trápia a budú trápiť producentov. Zamyslime sa preto, ako my, bežní konzumenti, ale aj pražiari a baristi môžeme pomôcť udržať kvalitu produktu. V káve totiž nemôže dočasná kvantita zastrieť dlhodobú kvalitu.

Článok pripravený v spolupráci s Coffee Consulate a magazínom Crema. Špeciálna vďaka patrí nášmu priateľovi Thomasovi Edelmannovi, pokračovateľovi dedičstva kávovníkovej plantáže Finca Hamburgo v Mexiku.