Na pôde Coffee Consulate v nemeckom Mannheime sa konala konferencia “Coffee Crop & Climate Change” – Kávovník a klimatické zmeny, v rámci ktorej vystúpil aj Jacob Mammenz z Indie. Rozprával okrem iného o troch veciach, ktoré v súčasnosti nedajú spávať farmárom pestujúcich kávovníkové zrno v Indii.

India patrí medzi najväčších producentov kávovníkového zrna na svete. Na celkovej produkcii sa podieľa 4%, z čoho až 98% tvoria štáty južnej Indie, ako Karnataka, Kerala a Tamil Nadu. Paradoxom je, že napriek tomu India vôbec nie je krajinou “kávičkárov”. Až 80% produkcie je určených na export. V celej krajine pôsobí približne 250 tisíc farmárov, z čoho prevažnú časť predstavujú malí pestovatelia kávovníkového zrna.

K charakteristickej chuti indickej kávy značne prispieva fakt, že India je tiež jedným z najväčších svetových producentov korenín, ako je kardamon, škorica, muškátový orech, alebo klinčeky. Pestovatelia chcú samozrejme naďalej produkovať kvalitné kávovníkové zrno, po ktorom neustále stúpa dopyt. Z toho dôvodu musia hľadať odpovede na nové výzvy a problémy. Čomu teda čelia indickí farmári ?

1. Xylotrechus quadripes

Tento latinský názov pomenúva druh chrobáka, ktorý kladie larvy tesne pod stonku kávovníka. Tieto larvy po vyliahnutí začnú ker rozožierať zvnútra. Toto štádium je nezvratné a jedinou záchranou je odpílenie a spálenie kra, aby sa choroba nepreniesla na ostatné rastliny. S týmto škodcom pravdepodobne nemajú skúsenosť nikde inde vo svete, na rozdiel od hrdze kávovníka (v angličtine coffee rust), ktorá je rozšírená najmä v Brazílii a Latinskej Amerike.

2. Klimatické zmeny

To, že v Indii sa striedajú obdobia sucha a tepla s obdobiami dažďov, je bežný jav, ktorý už žiadneho farmára nezaskočí. Problém však nastáva, ak sa začnú striedať neočakávane, nepravidelne a sú až extrémne. Pestovanie kávovníkového zrna má rovnako, ako akýkoľvek biznis, svoje pravidlá a všetko treba robiť v správny čas. Preto, ak napríklad veľmi prší, začne rásť medzi kávovníkmi tráva, ktorú treba vytrhať pred hnojením kríkov. Ak však prší neustále a farmár nemá dostatok pracovnej sily (bod 3), nedokáže sa postarať o také množstvo buriny, čo vedie k rozmnožovaniu chorôb. Výsledkom je, že farmár už iba zachraňuje čo sa dá a nedokáže tak dbať na kvalitu úrody.

3. Klesajúca pracovná sila

Tretí problém môže byť zarážajúci v súvislosti s krajinou, ktorá sa blíži k miliarde obyvateľov. V skutočnosti nespočíva komplikácia v množstve ľudí, ale skôr v ich veku. Mladí ľudia odchádzajú za moderným životom do veľkých miest a malé farmy tak zostávajú na pleciach ich otcov. Kávovníky rastú na kopcoch a v tieňoch stromov, preto nie je možné ani nahradiť ľudskú silu strojmi. Okrem priamej starostlivosti o kríky sa treba postarať aj o stromy, ktoré kávovníkom poskytujú tieň, nakoľko v období tepla je potrebné väčšie množstvo tieňa.

Táto práca je fyzicky náročná a nedokáže ju robiť ktokoľvek. V neposlednom rade je potrebné postarať sa aj o ochranu úrody pred vyššie spomínaným škodcom. Farmári musia prechádzať všetky kríky a kontrolovať, či nie sú napadnuté. V takomto prípadne sú nútení ich adekvátne likvidovať.

Článok pripravený v spolupráci s Coffee Consulate a magazínom Crema