Káva sa vyrába z pomletých a upražených kávovníkových zŕn. Pred upražením sú kávovníkové zrná zelené, surové a nachádzajú sa v kávovníkovej čerešni, ktorá rastie na kávovníkoch vo viac ako osemdesiatich krajinách celého sveta. Tieto vedomosti ste už získali z našich predchádzajúcich článkov. Ale kto a ako čerešne zbiera? Poďme sa nato spolu pozrieť – Zbery kávovníkových čerešní.

To, ako a kedy sa kávovníkové čerešne zbierajú závisí od zrelosti samotných čerešní, reliéfu kávovníkovej plantáže, nadmorskej výšky, klímy, finančných prostriedkov i kultúry danej farmy. Čerešne dozrievajú jeden až dva krát do roka v závislosti od druhu kávovníka a aj klimatických podmienok krajiny. Najviac rozšíreným druhom sú odrody druhu kávovníka Coffea Arabica, ktorých čas dozretia trvá od 6 do 8 mesiacov.

Pri odrodách kávovníka Coffea Canephora sa čas zretia predlžuje približne na 9 až 11 mesiacov. Kávovníkové čerešne dozrievajú rýchlejšie v nižších nadmorských výškach, preto prvé kroky zberačov a v niektorých prípadoch mechanizmov smerujú práve tam. Aké zbery teda máme a ako prebiehajú?

Ručný zber – „PICKING“

Tento zber je jeden z najrozšírenejších, ale i najnákladnejších, ktorý sa na kávovníkových plantážach používa. Vykonávajú ho iba ľudia a využíva sa na zber tých najkvalitnejších odrôd. Zberači zbierajú každú čerešňu ručne a jednotlivo. Podľa jej pružnosti zistia zrelosť a ak sú s ňou spokojní, šup s ňou do vedra alebo vreca. K jednému kávovníku sa počas dňa vracajú aj viac krát za deň, aby sa ubezpečili, že všetky zrelé plody už pozbierali.

Ručný zber – „STRIPPING“ (stieranie)

Podobne ako PICKING aj STRIPPING  je na kávovníkových plantážach veľmi využívaný. Stripping vykonávajú taktiež ľudia – zberači, avšak rozdiel je v tom, že na kávovníkoch sa musí nachádzať viac dozretých ako nedozretých  čerešní, ktoré je nutné rýchlo pozbierať, aby ich nenapadli škodcovia alebo hniloba. Princípom tohto zberu je stieranie čerešní z jednotlivých konárikov a vetvičiek kávovníka naraz. Stiera sa prevažne ručne. Pri stieraní sa z vetvičiek zotrú okrem čerešní aj list a drobné halúzky, ktoré sa odstraňujú pomocou prehrabávacích sít. Na niektorých plantážach sa pri stieraní používajú aj rôzne hrebeňové nástroje, ktoré majú uľahčiť prácu zberačom, avšak tieto nástroje často krát spôsobujú poškodenie kávovníka a hlavne samotných plodov. Tento zber je rýchlejší, avšak menej kvalitný ako PICKING, pretože sa stierajú aj nedostatočne dozreté a poškodené plody, ktoré sa musia ďalej triediť.

Hoci oba tieto ručné zbery sú náročné a nákladné, farmári ich preferujú. Čím kvalitnejšie kávovníkové zrná farmári produkujú, tým viac zarobia a môžu zabezpečiť lepšie životné podmienky nielen pre svoju rodinu, ale aj pre rodiny svojich zamestnancov. Zberačom záleží na kvalite ich práce, pretože sa od nej odvíja aj kvalita ich života. Práve tento prístup dodáva týmto zberom aj určitú exkluzivitu.  Priemerný zberač za deň nazbiera približne 45 až 100kg kávovníkových čerešní,  z ktorých následne po spracovaní vznikne 10 až 20 kg kvalitných kávovníkových zŕn.

Mechanický zber

Jeden z častých problémov, s ktorým sa farmári stretávajú, je nedostatok pracovníkov.  Preto farmy, ktoré majú dostatočný obnos finančných prostriedkov a vhodný rovný reliéf volia pomoc mechanizmov. „MECHANICKÝ ZBER“ vykonávajú špeciálne kombajny, ktoré prechádzajú skrz kávovníky. Kombajny majú v strede neustále sa trasiace lamely, ktoré trasením sčesávajú všetky plody na pás a ďalej do zásobníka. Tento zber je veľmi rýchly. Jeden kombajn zastáva prácu približne 100 zberačov. Kombajny šetria farmárom čas avšak nešetria kávovníky, ktorých produkcia je pre farmára kľúčová. Pri zbere kombajnom často krát dochádza k poškodeniu kávovníka, ktorý následne nemusí mať takú produkciu ako doteraz. Okrem toho pri zbere kombajnom sa sčesávajú aj nedozreté a poškodené plody, preto je potrebné ďalšie triedenie a kontrola.

Neskorý zber

Káva je veľmi podobná vínu, čoho dôkazom je aj ďalšia forma zberu – ,,NESKORÝ ZBER“. Tento typ zberu je zameraný na zmenu chuti danej odrody. Kávovníkové čerešne sa nechávajú na kávovníkoch až kým ich neobalí tzv. ušľachtilá pleseň. Vďaka nej sa cukry v čerešni ďalej štiepia, čo dodáva káve, pripravenej z týchto kávovníkových zŕn, prirodzenú a príjemnú sladkosť.

Aj počas zberov zberači nachádzajú popri kávovníkoch už popadané plody. Aj tie sa musia dokonale vyzbierať. Čerešňa je ťažká a samovoľne odpadne z kávovníka, najčastejšie z dôvodu prezretia, hniloby, alebo iného poškodenia. Obsahuje množstvo cukru, ktorý je lákadlom pre mnohých škodcov. Škodcovia často nezostanú iba pri týchto plodoch, ale napádajú aj ostatné, zdravé čerešne priamo na kávovníku. Je potrebné tieto plody pozbierať aby sa zabránilo lákaniu škodcov a tým poškodzovaniu ďalšej úrody. Tomuto zberu hovoríme ,,CAFÉ DE TERRA“ .Takto vyzbierané plody spod kávovníkov sa ďalej spracujú a následne kávovníkové zrná z týchto čerešní využívajú farmári ako menej kvalitnú kávu v rámci domáceho trhu.

Selektívny zber

Najviac populárnym a najdrahším pre kávičkárov je posledný zber  – tzv. ,,SELEKTÍVNY ZBER“. Vykonávajú ho aj ľudia, avšak nezbierajú samotné plody, ale iné prekvapenia, ktoré sú rozhádzané po celej plantáži. Hlavnú úlohu zberačov majú zvieratá. Táto káva patrí medzi najkvalitnejšie a najdrahšie v rámci sveta. To, prečo je taká drahá a kvalitná, či aké zvieratá, v ktorých oblastiach ju zbierajú sa dozviete v osobitnom článku už čoskoro.

Je veľmi dôležité aby si ľudia uvedomovali, koľko práce sa za jednou šálkou kávy nachádza. Zbery sú veľmi fyzicky a finančné náročné , no ich dôležitosť nevyčísliteľná. Je to však len začiatok dlhej cesty kávovníkových zŕn až do našej šálky. Hoci na málo ktorom balení kávy máte uvedené, akou formou boli zrná zbierané, je podstatné uvedomiť si, že každé jedno z nich sa tam nejako muselo dostať. Káva dáva prácu miliónom ľudí, a my si ich vieme uctiť práve kúpou čerstvo upražených kávovníkových zŕn, najlepšie dovezených priamo od farmárov. Buďte aj vy ich priateľmi a vychutnávajte si každý dúšok svojej kávy.