Šálka dobrej kávy už nie je len niečo pre profesionálov, expertov a pôžitkárov. Bežní konzumenti sú tiež ochotní zaplatiť o niečo viac, ak si chcú vychutnať svoju obľúbenú kávu. Ak by však tieto peniaze následne ešte tiekli správnym smerom, bol by kávový svet perfektný. V popredí sú momentálne Bio a Fairtrade značky. Avšak dostaneme pri Fairtrade, alebo Bio značke vždy kávu najlepšej kvality? Je Fairtrade fér?

Príbeh farmára Juana

Juan Santos, jeden starý brazílsky producent kávovníkového zrna a od roku 2011 certifikovaný farmár nepredal všetku svoju úrodu cez Fairtrade. Väčšinou sú to len časti z celkovej produkcie. Tú časť, ktorú cez Fairtrade nepredal, posunul na „voľný“ trh. Juan má napríklad 2 vrecia kávovníkových zŕn, avšak cez Fairtrade predá iba jedno. Za prvé vrece s dobrou kvalitou dostane na „voľnom“ trhu obstojných 1,70€ za libru, zatiaľ čo za druhé vrece s priemernou kvalitou iba 1,20€. Každý farmár sa v takejto situácii rozhoduje na základe toho, ktoré vrecia s dobrou kvalitou posunie za 1,70€ na predaj. Vrece s priemernou kvalitou posunie na Fairtrade, ktoré zaplatí strednú cenu a to 1,40 €.

A konzument? Predpokladá, že za jedno balenie Fairtrade kávy, za ktorú spravidla zaplatí viac peňazí ako za kávu bez certifikácie, očakáva jej lepšiu kvalitu. Na základe tohto jednoduchého príkladu je jasné, že slovo fair neznamená vždy fér a samotný systém Fairtrade zahŕňa niektoré logické chyby. Nie len na obaloch danej kávy, ale aj desiatkach potravín. Zďaleka je však káva najdôležitejší produkt v danom kontexte. Spotrebitelia sú presvedčení, že s každým dúškom certifikovanej kávy podporujú farmárov, zberačov a celé životné prostredie danej krajiny. Skoro sa zdá, že si kupujeme dobré a správne svedomie.

Fairtrade skrýva prirodzene veľký systém mechanizmov, predpisov a prognóz, ktoré nie sú spotrebiteľmi na prvý pohľad spozorovateľné. Preto nemecký magazín Crema prechádza jednotlivými certifikovanými  plantážami a nahliada do zákulisia. Informácie z roku 2015 hovoria, že dopyt po Fairtrade káve stúpa. Približne 56% nemeckých obyvateľov by si radi svoju šálku kávy vychutnali s čistým a dobrým svedomím. V dôsledku toho kávový priemysel reaguje a na svetovom trhu je k dispozícii viac trvalo udržateľnej  kávy.

Približne dve tretiny spotrebiteľov a teda konzumentov spája pojem udržateľnosti Fairtrade pozdĺž celého reťazca dodávateľov a to najmä fikciou dobrých pracovných podmienok pre farmárov akým je napr. Juan, ktoré by mali stáť vždy v popredí. Môže byť jediná „pečiatka“ ako pridaná hodnota pre spotrebiteľa v kontexte všetkých týchto nárokov vôbec spravodlivá? Čo sa však skrýva za jednotlivou pečiatkou a čo sa deje s peniazmi pred ich odovzdaním farmárom?

Toto sú otázky, ktoré si pokladá minimálne jedna tretina Nemcov a určite aj iných obyvateľov viacerých krajín. Viac transparentnosti, autentickosti a srdečnosti stojí na vrchole zoznamu prianí konzumentov. Preto chráni veľa rozličných nálepiek, pečiatok a certifikátov rozdiely individuálneho charakteru a to najmä v ich samotnom jadre. Avšak v konečnom dôsledku je vízia vždy rovnaká:  Zlepšenie podmienok pre farmárov a ich spolupracovníkov po celom svete v kontexte s lepším, kvalitnejším kávovníkovým zrnom.

Fairtrade systémy

RAINFOREST ALLIANCE – organizácia, ktorej princípom je ochrana prírody. Pozostáva z latinskoamerických skupín ochraňujúcich životné prostredie. Koncentrujú sa najmä na vzťahy medzi producentami a životným prostredím. Vytvárajú ochranu ekosystému a poľnohospodárstva v súlade s prírodou pre lepšiu budúcnosť farmárov. K tomu však musia mať vedomosti o poľnohospodárstve a metódach trvale udržateľného rozvoja pre farmárov. Minimálne ceny a sociálne odmeny pri Rainforest alliance neexistujú. Farmári môžu samovoľne a nezávisle regulovať a riadiť svoju cenovú politiku a obchody. Prvotná certifikácia stojí 2.250€ a musí sa obnovovať každé 3 roky. Ak je aspoň 30%  kávy od certifikovaných farmárov, môže byť už použitá pečiatka s obmedzenými údajmi.

UTZ CERTIFIED – organizácia sa venuje obchodovaniu a produkcii. V popredí pri UTZ certifikácií stoja najmä finálny produkt a jednotlivé kroky pri produkcii. Dôležitými elementami programu sú zároveň aj transparentnosť a vytváranie trhu so zodpovedne vyrobenými produktami. Počas priebehu práce pod UTZ certifikáciou by malo byť predovšetkým profesionálne pestovanie a priamy manažment. Vedľa väčších plantáží otvorila organizácia UTZ svoje brány aj drobným farmárskym spolkom.

FAIRTRADE – mal by byť najlepším systémom pre farmárov. Fairtrade je nezávislá non – profit – organizácia zastupujúca producentov. Predovšetkým by mali byť podporovaní malí farmári. Vyplácajú sa minimálne ceny, ktoré nie sú viazané cenami na svetovom trhu a možnosti prefinancovania priemerných výnosov pestovaných plodín sú pevnou súčasťou štandardov Fairtrade. Sociálne odmeny, ktoré závisia od objemu predaja farmárov, by si mali sociálne projekty ako boj proti chudobe vyžiadať a to najmä v krajinách s veľkým množstvom fariem, plantáží a poľnohospodárstiev.

GEPA – tento systém by mal vytvárať najférovejšie podmienky pre obchod s kávovníkovým zrnom. Gepa je najväčší európsky dovozca pre férový obchod s produktami z rozvojových krajín. Popri pracovných podmienkach na farmách by sa mala upriamiť pozornosť aj na zlepšenie všeobecných životných podmienok ako zásobovanie vodou, či vzdelanie. Preto investuje Gepa do osvety a šírenia tejto filozofie. Dôležitou súčasťou férového systému je spotrebiteľ (konzument). V rámci tohto by mal byť motivovaný pozmeniť svoje správanie v rámci nakupovania a životného štýlu. Gepa spadá ako dovozca pod ďalšie osvedčenia Fairtrade International. ( viac na www.gepa.de )

BIO – najlepšie pre poľnohospodárstvo a ekosystém. Od roku 2010 môžu mať potraviny z ekologického poľnohospodárstva spoločné označenie BIO. V popredí týchto označení nestoja sociálne, ale predovšetkým ekologické aspekty udržateľnosti. V súvislosti s tým produkcia kávy musí podľa legislatívy podliehať kontrole ekologického poľnohospodárstva, na základe ktorej obdrží osvedčenie. Produkcia takejto kávy má určité pravidlá. Najmenej 95% produkcie sa musí zaobísť bez génovej techniky, prostriedkov na ochranu kávovníkov, dusíkatých hnojív a takisto iných prostriedkov s ohľadom na pôdu, vodu a ovzdušie. Pri porušení akýchkoľvek uvedených podmienok sa nesmie označenie BIO použivať. ( viac na www.bio-siegel.de )

Fairtrade v praxi – Je Fairtrade fér?

Kým vyššie uvedené označenie BIO musí spĺňať zákonné podklady a podmienky, ďalšie označenia nepodliehajú povinným predpisom alebo vyhláškam. Vedci z univerzity v Londýne odhalili, že mzdy a výnosy fárm v Etiópii a aj v Guatemale je bez označenia Fairtrade vyššie. Pracovné podmienky najmä pre zberačov sú lepšie v preskúmaných necertifikovaných organizáciách a podnikoch, ako v certifikovaných.

Akademici z amerických univerzít San Diego a Berkeley zistili že, momentálne za jedno vrece kávovníkových zŕn dostane farmár aktuálne cez Fairtrade približne 1,40 €. Z týchto peňazí zaplatí farmár svoje osvedčenie, zberačov ako aj náklady na údržbu. Otázkou zostáva, či pri vyplatení nákladov na farme nezostáva farmár v strate. K tejto sume príde ešte nadštandard 0.20 € ako prémia a 0.30 € ako možné BIO príplatky. Napríklad aj pre Juana. On sám musel za svoju žiadosť, čiže samotnú certifikáciu a certifikát zaplatiť vysoký obnos peňazí, a to takmer 3000 €. V konečnom dôsledku výsledkom je veľmi malý zisk, ktorý sa vo veľa prípadoch približuje k nule.

Aj keď ceny na trhu kávy klesajú, väčšinou sa farmári rozhodnú označenie Fairtrade ponechať, pretože dopyt po Fairtrade kávach neustále rastie.

Čím viac sa platí, o to viac ľudí sa rozhodne pre svoju kariéru spojenú s pestovaním kávy a samotným farmárčením. Avšak čím je viac pestovateľov, tým viac je ponúk, čo sa odzrkadľuje na náročnosti udržania spravodlivej a nie likvidačnej ceny kávy samotného farmára. Ohnisko spoločenskej a teda sociálnej podpory by sa tak malo nasmerovať viac na prostredie okolo, teda na infraštruktúru, zdravotníctvo, alebo lepšie vzdelanie pre deti farmárov. Naposledy však ukazovatele momentálneho vývoja vyšli ako proti pôsobiace, zatiaľ čo sa minimalizuje práca detí  a otvárajú sa dvere ďalším povolaniam.

Direct Trade – jedna z možností

Obzvlášť zaujímavý prístup v danej súvislosti je tzv. DIRECT TRADE. Veľa pražiarní sa rozhoduje stále viac pre odber zelených kávovníkových zŕn priamo od jednotlivo vybraných farmárov. Pri tejto spolupráci môžu pražiari navštíviť kávovníkové farmy a zoznámiť sa s jej zamestnancami a vidieť systém, akým sa pestujú kávovníky. Takto si najlepšie môžu kupujúci čiže odberatelia vytvoriť ten najsprávnejší obraz cez skúsenosti priamo na farme alebo cez reálne videnú kvalitu kávovníkových zŕn. Platí, že chémia medzi kupujúcim a farmárom výrazne napomáha k stabilite osobných zmluvných vzťahov.

Direct Trade má výhodu vopred dohodnutých ceny za surovinu, ktorá je síce v porovnaní s FairTrade výrazne vyššia, avšak je stabilnejšia. Farmári sú pri tejto spolupráci viac motivovaní k tomu, aby udržiavali jednotnú kvalitu svojich produktov.

Pôvod zrna, systém spracovania, kvalita pestovania – všetky informácie sa jednoducho dostanú k pražiarom kávy. Zdieľaniu týchto informácii môže pomôcť aj férový prístup jednotlivých pražiarov napr. uvedením informácií o pôvode kávovníkového zrna na vonkajších obaloch svojich produktov. Pri obchode je to ako pri samotnej káve – to čo sa počíta je správna kombinácia kvality a ceny.

Článok: Je Fairtrade fér?

Autor: Nikoleta Šalmíková